Výskumná správa uverejnená 15. v časopise *Nature Climate Change* naznačuje, že ak sa globálne otepľovanie nebude účinne riešiť, miera úbytku ľadovcov na celom svete sa do 40. a 50. rokov 20. storočia zrýchli zo súčasného priemeru 1 000 ľadovcov ročne na 2 000 až 4 000 ľadovcov ročne.
Tím vedený Randallom van Trichtom, odborníkom na ľadovce z ETH Zurich, študoval satelitné snímky viac ako 210 000 ľadovcov v globálnej databáze pomocou počítačových modelov na simuláciu topenia ľadovcov pri rôznych scenároch otepľovania.
Výsledky ukazujú, že ak globálna priemerná teplota stúpne o 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálne úrovne, vrchol topenia ľadovcov nastane okolo roku 2041, pričom priemerne sa roztopí 2 000 ľadovcov za rok. Predpokladá sa, že do konca tohto storočia sa počet ľadovcov na celom svete zníži na približne 96 000, čo je viac ako polovica súčasného počtu.
Za predpokladu scenára otepľovania o 4 stupne Celzia sa vrcholné topenie ľadovcov predpokladá okolo roku 2055, pričom ročne zmizne priemerne 4 000 ľadovcov. Do konca tohto storočia tu zostane len asi 18 000 ľadovcov, čo je približne 9 % súčasného počtu.
Vedci tvrdia, že rýchlosť topenia ľadovcov sa po svojom vrchole spomalí, pretože celkové množstvo zostávajúceho ľadovca klesá a väčším ľadovcom trvá topenie dlhšie.
Výskumníci poukazujú na to, že štúdie o zmenách ľadovcov sa zvyčajne zameriavajú na zmenšenie ich veľkosti a plochy; táto štúdia sa však zameriava na počet ľadovcov.
Veria, že hoci topenie malých a stredne veľkých{0}} ľadovcov má menší vplyv na stúpanie hladiny morí- ako veľkých ľadovcov, jeho vplyv na ľudí žijúcich v blízkosti ľadovcov a na tých, ktorých životy súvisia s ľadovcami, netreba podceňovať.
V správe sa uvádza, že ľadovcové krajiny priťahujú ročne veľký počet turistov a podporujú mnohé lyžiarske strediská; topenie ľadovcov by mohlo poškodiť ekonomiku zimného cestovného ruchu. Na niektorých miestach majú ľadovce hlboký historický, kultúrny a symbolický význam. Navyše, dokonca aj malé ľadovce poskytujú miestnym oblastiam zásadnú roztopenú vodu.
Podľa Parížskej dohody z roku 2015 zmluvné strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy zintenzívnia svoje úsilie o riešenie zmeny klímy s cieľom obmedziť nárast globálnej priemernej teploty do konca tohto storočia výrazne pod 2 stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a budú sa snažiť obmedziť ho na 1,5 stupňa Celzia.
Tento cieľ však čelí výzvam. Správa Global Climate Change Index vydaná v júni tohto roku časopisom Earth System Science Data naznačuje, že pri množstve 42 miliárd ton oxidu uhličitého vyprodukovaného ročne v roku 2024 existuje 50% pravdepodobnosť, že teplota stúpne na 1,5 stupňa Celzia približne do februára 2028.
